Mníchov

MNÍCHOV

Mníchov (nem. München, angl. Munich, tal. Monaco di Baviera, špan. Múnich, poľ. Monachium, arab. ميونخ) je hlavné mesto Slobodného štátu Bavorsko. Po Berlíne a Hamburgu je Mníchov tretie najväčšie mesto v Nemecku, platí ako veľmi dôležité hospodárske, dopravné a kultúrne stredisko. V roku 1938 tu bola podpísaná Mníchovská dohoda, v roku 1972 Mníchov usporiadal Letné olympijské hry a bolo tu sídlo rozhlasu Slobodná Európa.

Geografia

Mníchov je najjužnejšia nemecká metropola, cez mesto preteká rieka Isar. Blízko je tak do Švajčiarska, do Talianska, do Prahy, do bavorských a rakúskych Alp aj na Slovensko a Balkán.Celková rozloha Mníchova je 31 041 ha. Z toho 14,7% pripadá na zóny oddychu, 4,4% je lesná plocha.Mesto leží na prechode medzi vlhkou atlantickou klímou a suchou kontinentálnou klímou, počasie ovplyvňujú aj blízke Alpy a rieka Dunaj. Z toho vyplýva, že sa počasie rýchlo mení. Föhn (v slovníku aj južný alpský vietor) prináša z juhu teplé a suché vzdušné prúdenie a dobrý výhľad na Bavorské Alpy - odtiaľto je pojem bavorského modrého neba, avšak tento föhn prináša u mnohých aj bolesti hlavy.

História

Mníchov sa spomína prvýkrát v roku 1158 ako Villa Munichen. Za vlády kráľa Ľudovíta I. (1825–1848) sa stáva Mníchov znamým mestom umenia. Po prvej svetovej vojne sa mesto stáva Hitlerovo „Hlavné mesto hnutia“, čo mesto draho zaplatilo častým bombardovaním spojencov počas 2. svetovej vojny. Po vojne sa Mníchov stáva high-tech-centrom, významným mediálnym mestom a usadilo sa tu veľa významných firiem. V roku 1972 bol Mníchov hostiteľom XX. Letných olympijských hier, počas ktorých palestínski teroristi spáchali atentát na izraelských športovcoch. K olympijským hrám mesto dostalo podzemnú dráhu – U-Bahn. V roku 1992 dostalo mesto nové letisko Letisko Mníchov Franza Josefa Straußa a staré letisko sa stalo trhoviskom.